História
Slovom „zellige" sa v arabčine označujú dlaždice vo všeobecnosti. Objavili sa okolo 10. storočia, pravdepodobne inšpirované Rímskou a Byzantskou mozaikou. Pôvodný význam znamenal „malý leštený kameň", a ich zámerom bolo pravdepodobne napodobniť Grécko-Rímske mozaiky, no nie skladaním kúskov lešteného mramoru, ktorý pochádzal zo vzdialených zdrojov, ale farebnými kúskami hlinených dlaždíc.
Farebná paleta bola spočiatku obmedzená na bielu a odtiene hnedej. Ako ich význam a využitie rástlo, rozširoval sa počet používaných farieb, ktoré mali v islamskej kultúre presný význam a symboliku, rovnako ako aj používané tvary a vzory. Podobne ako Európania rozumeli významu rôznych farieb a objektov v európskych maľbách a umení (v tradícii Západných fresiek alebo Východnom ikonopisectve), tak aj moslimovia rozumeli tomu, čo bolo implikované dlaždicami a ich kompozíciami. Tento spôsob vyjadrenia vznikol z potreby islamských umelcov vytvárať priestorové dekorácie bez zobrazovania živých vecí, v súlade s islamským učením. Medzi 14. a 17. storočím, kedy umenie prekvitalo, pribudli modré, zelené a žlté farby; ako posledná bola pridaná červená. Architektúra a dekorácia vtedy dosahovala vrchol svojej sofistikovanosti a zellige pokrývalo steny palácov, hrobiek, fontán, vnútorné dvory a kúpele. V 20. storočí boli s importom glazúr pridané k tradičným farbám aj ďalšie. Bohatí obyvatelia využívali zellige na skrášľovanie svojich domov a vyjadrenie svojho luxusu a spoločenského postavenia.
Zellige sa vyrábajú nasledovne...